Choď na obsah Choď na menu
 


REGENERÁCIA

4. 5. 2011

REGENERÁCIA

 

 

Športové súťaže a športová príprava predstavuje pre vrcholových a čoraz častejšie aj rekreačných športovcov pomerne veľkú záťaž. Aby pri nej nedochádzalo k nežiadúcemu narušovaniu zdravia, je potrebná účinná kompenzácia prostredníctvom regeneračných procedúr. Dnes platí zásada, že schopnosť absolvovať náročnú prípravu a udržiavať si vysokú výkonnosť, závisí v rozhodujúcej miere práve od možností regenerovania fyzických aj psychických síl.

Regeneráciu odlišujeme od rehabilitácie, ktorá je zložkou liečby, prípadne doliečovania po chorobe alebo úraze a zabezpečuje ju zdravotníctvo. Za prostriedky regenerácie považujeme už správny denný poriadok, vhodne vedený tréning s kompenzačnou pohybovou činnosťou, uplatnenie zásad správnej výživy športovcov, ďalej psychohygienu a aplikovanie takých procedúr, akými sú vybrané druhy športovej masáže, vodné procedúry, sauna, prípadne ďalšie fyzikálne prostriedky.

Pri správnom dennom poriadku treba zdôrazniť význam dobrej životosprávy a správne rozloženie zaťaženia a odpočinku. Pre zotavenie po námahe je určitý odpočinok nevyhnutný. Všeobecne pltí zásada, že čím väčšia bola predchádzajúca námaha, tým kvalitnejší a dlhší odpočinok si organizmus vyžaduje. Správne vedený tréningový proces musí preto nevyhnutne počítať i s príslušným oddychom a plánovať jeho spôsob i rozsah. Často po veľkej námahe je potrebný odpočinok pasívny. Pri ňom športovec sedí, leží, prípadne i spí. Spánok je najvýznamnejšou formou pasívneho oddychu. Ničím sa nedá nahradiť a preto jeho minimálne množstvo 7-8 hodín , je nevyhnutné. K dosiahnutiu jeho požadovanej kvality treba cielene vytvárať výhodné podmienky. Pokiaľ ide o tréning, jeho správne vedenie je z hľadiska vzniku rozvoja únavy, ako i z hľadiska regenerácie síl veľmi dôležité. Ťažiskovým momentom je tu správny vzťah medzi fyzickým zaťažením a možnosťou regenerácie. Zaťaženie, i regenerácia po ňom sú rovnocenné zložky tréningového procesu. Pri fyzickom zaťažení berieme do úvahy nielen objem ale aj druh a intenzitu vykonávanej práce. Podľa toho sa má potom organizovať aj spôsob regenerácie síl a robiť výber príslušných prostriedkov.

Účinnosť regenerácie možno dosiahnuť uplatňovaním regeneračných prostriedkov a procedúr. V súvislosti s pohybom sa však treba zmieniť ešte o uplatnení aktívneho oddychu pri zotavovaní. Dôležité je pri aktívnom oddychu pamätať tiež na psychorelaxáciu športovcov a preto ich smerovať na odlišné činnosti, než im vlastné, avšak príťažlivé a dať prednosť zmene prostredia.

Z hľadiska regenerácie rozlišujeme niekoľko základných fáz regenerácie. Za prvú je označovaná fáza bezprostrednej regenerácie. Táto fáza je uplatňovaná hneď po skončení pohybovej činnosti a ako prostriedky používa rôzne vodné procedúry, rôzne masáže a pod. Ak vykonávame regeneráciu neskôr (10-20 hodín) po výkone, spravidla na druhý deň, po nočnom odpočinku, hovoríme o neskoršej fáze regenerácie a táto má už charakter mierne budivý. Procedúry sú tu už aktívnejšie vykonávané na rozdiel od prvej fázy.Ďalšou štandartnou situáciou je regenerácia po opakovaných dlhšie trvajúcich výkonoch. Tejto forme regenerácie hovoríme ako regulačná a môže mať charakter relaxačný. Vtedy pripadá do úvahy upokojujúca masáž a masáž odstraňujúca únavu, vodné procedúry miernej až strednej intenzity, podobne sauna, aktívny oddych a denný poriadok podľa hygienických zásad. Treťou fázou regenerácie je adaptačná regenerácia orientovaná na predštartové a štartové situácie a na situácie v prestávkach neskončených výkonov. Znamená už vlastne bezprostrednú prípravu na nastávajúci výkon.

 

Zdroj: fit server.sk