BOSU
BOSU
je unikátna cvičebná pomôcka, ktorej história nie je veľmi dlhá. Na Slovensku sa začala písať len asi pred 5-6 rokmi. Aj preto nie je medzi rekreačnými športovcami veľmi známa. Medzi priekopníkov cvičenia s BOSU patrili hokejisti a iní športovci vracajúci sa späť z USA. Pre niektorých znamenalo BOSU rehabilitačnú pomôcku, pre ostatných prostriedok pre efektívnejší tréning. Ako sa rozširuje spektrum cvičení s BOSU, rastie aj uplatnenie a známosť v rôznych športoch.
Začiatky využívania BOSU sú spojené s rehabilitáciou. Nestabilné prostredie núti zapájať okrem veľkých svalových skupín aj drobné svaly a oporný aparát. Podľa správneho výberu cvikov môže BOSU pomôcť urýchliť zotavenie poškodeného väziva (napr. koleno, členok). U zdravého športovca naopak takéto spevňovanie pôsobí ako prevencia.
Pri vhodne zvolených cvikoch je BOSU efektívnou pomôckou na odstraňovanie silovej nevyváženosti medzi stranami. Konečným výsledkom tak môže byť zmiernenie vykrivenia do strany.
Za predchodcov BOSU možno považovať rôzne formy „balanceboardov“ a physical diskov. Všetky majú jedno spoločné. Snažia sa vytvoriť labilné prostredie pri cvičení. Takáto forma cviku neposilní len bežné veľké svalové skupiny. Malé, krátke, kývavé pohyby, sú vynikajúci tréning, pretože nezadržiavajú veľké svaly. Sekundárny efekt sú pevnejšie kolená, členky, uvedomenie si vlastného tela a rýchlejšia vnútrosvalová koordinácia.
Cviky na BOSU často využívajú izometrickú kontrakciu. Izometrické napätie je veľmi užitočné, pretože pri ňom dochádza k zapájaniu aj hlbokého postulárneho svalstva. Pre bežného človeka to napríklad môže znamenať správnejšie, zdravšie a pevnejšie sedenie. Ak sú svaly naopak ochabnuté, výsledkom je nesprávna poloha tela a nápor na chrbticu.
Prakticky v každom športe je potrebné naučiť svaly spolupracovať. Izometrická kontrakcia pomáha k vnútrosvalovej a medzisvalovej koordinácii. Znamená to, že sval dokáže pracovať efektívnejšie a rovnako sa zlepší aj jeho spolupráca s inými svalmi. Toto možno využiť aj na prekonanie stagnácie. Bez nárastu svalov tak môže výkon ďalej rásť.
Svalstvo nemá byť len na okrasu. Malo by byť aj funkčné a teda aj koordinované. To by si pri čítaní týchto riadkov mal uvedomiť každý pravidelný návštevník posilňovne. Je realitou, že športovec ktorý drepne 150-200kg s ťažkosťou vykoná drep na jednej nohe. Príčina je v nekoordinovanosti konkrétnych svalových skupín, ako aj celého tela.
Ak sa cvičí bežný cvik (napr. drep) na BOSU, efekt bude výrazne iný. Koordinácia, vyvažovanie, jemnejší pohyb a lepšia práca svalov. To všetko núti človeka v oveľa väčšej miere uvedomovať si pohyb a svaly vlastného tela.
Pre futbalistu, hokejistu, lyžiara atď. to môže v praxi znamenať v milisekundách skoršiu reakciu konkrétneho svalu, alebo súhru svalov. Výsledkom môže byť napríklad ustátie kritickej polohy a vyhnutie sa pádu, prípadne zraneniu.
Keď človek stojí na niečom nestabilnom, telo musí reagovať okamžite. Ak príde reakcia o milisekundu neskôr, správny bod zareagovania sa nestihne a dôjde napr. k pádu. Na BOSU sú tak svaly nútené medzi sebou rýchlejšie komunikovať a spolupracovať.
Toto sa dá v mnohých športoch využiť aj z hľadiska prevencie. Všade tam, kde je pohyb vedený až do krajných rozsahov. Ak športovec (napr. futbalista) v kritickom okamihu zapojí do pohybu o stotinu skôr kvadriceps, nemusí dôjsť k poškodeniu krížnych väzov.
Čo dodať na záver? Ak vás hore uvedené informácie zaujali, alebo len chcete uniknúť z bežného stereotypu dvíhania železa, vyskúšajte BOSU. Cvičenie by sa totiž nemalo stať povinnosťou, ale malo by ostať zábavou ;)
Autori: Iľja Číž a Dávid Zeman
