Placebo efekt alebo lentilka namiesto lieku

Keď sme chorí, alebo sa cítime zle, bolí nás hlava, či sme unavení, siaha väčšina z nás po drobných, rôznofarebných pomocníkoch, u ktorých veríme, že nám pomôžu. Týmito pomocníkmi sú lieky, farmaká, ktoré sú dostupné nielen na lekársky predpis, ale aj voľne dostupné a ordinujeme si ich potom my sami, čím sme čiastočne zodpovední za jeho pozitívne alebo negatívne účinky. Pri lekárskom predpise je to iné, zodpovedný je lekár. Alebo nie? Podľa tzv. placeba je zodpovedný len do určitej miery a veľa závisí opäť od nás samotných.

“

Placebo sa najviac uplatňuje pri liečbe bolesti, pri depresii, pri zmene krvného tlaku, teplote, ekzémoch alebo pri poruche srdcovej frekvencie.

„

Placebo reakcia je psychicky podmienený efekt, preto je prirodzené, že hrá veľmi dôležitú úlohu pri užívaní látok ovplyvňujúcich duševný stav. Zosilňuje biologický a fyziologický účinok lieku, kvôli tomu, že očakávanie užívateľa lieku alebo inak povedaného drogy zvyšuje jeho účinok. Tento efekt objavili až po objave endorfínov a enkephlinov, ktoré produkuje naše telo a ktoré majú podobný účinok ako morfín. Je vedecky dokázané, že ich vplyv zmierňuje bolesť.

Placebo sa najviac uplatňuje pri liečbe bolesti, pri depresii, pri zmene krvného tlaku, teplote, ekzémoch alebo pri poruche srdcovej frekvencie. Podľa niektorých štúdií pomáha placebo aj pri liečbe rakoviny a iných druhov ochorení napr. infekčných, ale tieto dôkazy nie sú dostatočne zdokumentované a ich účinok nie je taký markantný. Výskumy sa zaoberali aj účinkom placeba pri liečbe fóbií.

Placebo sa okrem medicínskych účelov využíva napr. aj v športe. Športovci majú niekde a niekedy povolené počas tréningu používať morfium na tlmenie bolesti a aby dokázali podávať najlepšie výkony. Tento efekt sa vysvetľuje autosugesciou pacienta, ale aj pocitom, že je o neho postarané a podmieňovaním okolnosťami liečby. Napr. podľa jednej štúdie žili pacienti, ktorým bolo pravidelne podávané placebo dlhšie ako tí, ktorí ho užívali nepravidelne.

Placebo a pozitívne myslenie má veľa spoločného, dokáže uzdravovať a zlepšuje kvalitu života jednotlivcov. Preto aj pôsobí efektívnejšie pri subjektívnych ťažkostiach ako je napr. bolesť alebo depresia. Tento efekt pôsobí najmä pri viere v lekárove schopnosti, pri jeho sebaistom podávaní daného „lieku“, ale aj v úprimnom a vrelom prístupe k pacientovi za každých okolností.

Vplyv placeba sa dá pozorovať aj na mozgovej aktivite. Podľa jednej štúdie sa pri pociťovanej bolesti a následne po podaní placeba, ktorý je pacientovi prezentovaný ako analgetikum, ukazuje zvýšená aktivita v mozgu v oblasti centra bolesti a tiež zvýšená aktivitu receptorov ovplyvňujúcich produkciu endorfínov, hormónov šťastia, ktoré tiež znižujú bolesť. Negatívom placeba je, že asi po troch týždňoch jeho efekt odznieva.

Je miera efektu placeba u každého rovnaká?

Podľa výskumov nie je. Je len tretina ľudí, možno 35 %, ktorí na placebo reaguje tak ako má. Jeho efekt závisí od viery a dôvery človeka. Nie sú dokázané dokonca ani žiadne korelácie medzi účinkom placeba a osobnostnými rysmi ako napr. emocionálna labilita alebo hystéria, ako sa možno očakávalo.

Významným problémom pri používaní placeba v praxi sú etické otázky. Na jednej strane pomáha bez potreby chemických zásahov do organizmu ako v prípade pravých liekov, ale na druhej strane, ak vám ho predpíše lekár, zaplatíte si zaň a v podstate platíte za neúčinný liek. Ak sa na to pozeráte z tohto uhla pohľadu. Na druhej strane účinkuje už len preto, že vy veríte v jeho účinnosť. Ďalším faktorom je učenie detí. Ak im pri každej teplote alebo bolesti bruška podáte placebo, budú mať pocit, že sa každá choroba dá liečiť len liekmi. Treba uplatňovať citlivý prístup a zvážiť, či je potrebné podávať liek za každých okolností.

Zdroj: Kolektiv autorov: Alternativní medicína, možnosti a rizika. Grada, Praha 1995, internet